„Pes a mačka, pes a mačka. To je ale naháňačka.“ Táto notoricky známa riekanka nám podvedome evokuje, že tieto dve zvieratá spolu nemôžu ani za svet dobre vychádzať. Zamysleli ste sa ale niekedy nad tým, že je to vlastne úplná hlúposť? Ak máte psa, ktorí neznáša všetko živé okolo seba, bude nenávidieť aj mačku. Ak nemá problém napríklad s králikom, bude rovnako dobre vychádzať aj s kocúrom.
Ešte pred časom, som taktiež patril k ľuďom, ktorí sú presvedčení, že psy a mačky sú priatelia prirodzený nepriatelia, a to najväčší na svete. Pravdou je, že môj pes nikdy na mačky nereagoval obzvlášť prehnane. Ak sme nejakú stretli na prechádzke, akurát sa na ňu pozrel, trošku rozšíril nozdry a bez väčšieho vzrušenia pokračoval v chôdzi. To, že tieto dva živočíšne druhy spolu môžu žiť bez najmenších problémov, som sa presvedčil vtedy, keď do mojej domácnosti prišiel kocúr. Hugo (to je meno môjho psieho kamaráta) ho oňuchal a od tohto momentu spolu vychádzajú výborne.
Spriateľovať som predsa len musel
Problém nastal až vtedy, keď sa ku mne dostala sučka Belka. Tej už kocúrik až tak nevyhovoval. Zo začiatku som ani poriadne nespal. Stále som dával pozor, aby si náhodou neskočili do vlasov. Fľašku s vodou som so sebou nosil aj na záchod a do sprchy. Asi po mesiace som to vzdal. Belka je maličká, takže som si povedal, že kocúrovi nemôže závažne ublížiť. V momente, keď som prestal vytvárať napätie, tieto dve malé beštie začali spolu spávať v pelechu.
Aký je teda kľúč k pokojnému spolunažívaniu?
Ak chcete, aby váš pes a mačka vychádzali dobre, nevytvárajte zbytočné napätie. Oni to totiž cítia, takže všetko iba zhoršujete. Nechajte veciam prirodzený priebeh a oni si už k sebe cestu nájdu. Fľašku s vodou ale pre istotu majte vždy po ruke.
Väčší pozor, by ste si mali dávať iba vtedy, keď je medzi zvieratami veľký váhový rozdiel. Vtedy stačí málo a môže byť veľmi zle.